Tak tu idem prekopírovať review nedeľňajšej Superstar z texťáku na web a ako pozerám, tak pozerám, nemám žiaden úvod. Okolitá show totiž dosiahla svoje nezaujímavé dno.

Alebo buďme milosrdní a povedzme, že na ňu vlastne ani neostalo dosť času, lebo sa hneď muselo začať spievať. Program bol nabitý - po dvoch sólových vystúpeniach, dvakrát dueto, jedna hymna a jedno... uhm... čosi.

Od 1. júla bude treba štátu nahlasovať cesty do zahraničia, ak budú trvať viac ako 90 dní. Ak ľudia neoznámia, kam cestujú a ako dlho sa tam zdržia, hrozí im pokuta.

Táto správa celkom nečakane rozrušila inak vždy pokojnú a ovládajúcu sa redakčnú dominu, Madam Hildu. "Ako to, že ja som na takéto niečo neprišla?" zabedákala. "Popruhy, laná, pracky - to všetko ovládam. Ale Kaliňák ma skrátka tromfol!"

Ako som bol ohlásil, minule som Superstar nevidel a podľa krátkeho súhrnu, ktorý sme videli na začiatku nedeľňajšieho prenosu, som skutočne o nič neprišiel. Podľa predpokladov vypadla Tereza Mandzáková, takže opäť žiadne prekvapenie.

Ostatné kolo sa konečne nieslo v znamení nejakej výraznejšie ohraničenej témy, konkrétne deväťdesiatych rokov. Na začiatok finalisti (už len piati - kráti sa to, kráti!) dali One od U2. Dobrý dojem vzápätí snaživo zabil Roman Juraško, ktorý donútil Šafu, Veroniku a Sabinu, aby zaspievali Mámu od Luneticu. Ach. Jaj. Zasvrbel ma prst na ovládači, že prepnem na hokej. A to ma vôbec hokej nezaujíma a nikdy ho nepozerám.