O výhodách horúčav

Udreli horúčavy. Ale hrozné. Také, že ešte aj náš dvorný astrológ zliezol zo svojej veže a chcel sa schovať v podzemí redakcie. Nanešťastie, ten priestor obýva madam Hilda, ktorá promptne poslúchla svoju sadistickú náturu a vymkla nás. Tak tu teraz sedíme a potichu sa topíme.

Čiastočne aby sme naštvali madam Hildu, sme začali uvažovať, ako to môžeme prežiť. V tejto chvíli sme asi jediní dvaja ľudia v celej Európe, ktorí sa úprimne snažili nájsť nejaké svetlé stránky tohto príšerného počasia.

Čítať ďalej
tv

Rozčúlenie Kunikundy Fiťfiriťovej

Určite ju poznáte – vysušená stará panna, ktorú poburovalo snáď všetko. Kunikunda Fiťfiriťová žila v mestečku Zvonodrozdovo a keď sa jeho pokrokový starosta rozhodol postaviť verejný záchod, neborka stará panna zažila krušné časy. Celé dni stála za záclonou, pozorovala záchodík a poburovala sa nad tým, že močiaci muži si rozopínajú nohavice a ukazujú jej, veď viete, čo! Podarená karikatúra Gabriela Chevalliera, poviete si. Ba nie, Kunikundy Fiťfiriťové sú skutočné a žijú medzi nami!

Čítať ďalej

Vďaka za vrany

Ráno sa mi sníval príjemný sen. Vážne. Ale bola to posledná príjemná časť dnešného rána. Pokazil to budík a fakt, že sa mi podarilo z postele vyliezť  až po desiatich minútach, aj to hore riťou a ľavou zadnou. Káva sa síce podarila, ale pri nakladaní obeda som sa umastila a koláče zo včera stvrdli. Decká si zmysleli, že päť minút pre štandardnou minútou odchodu je správny čas spomenúť si, že ich bolia zuby.

Čítať ďalej

Horor na dobrú noc

Sedí sa vám dobre, milé deti? Zababušte sa do perín, aby vám ani noha netrčala, lebo všetci dobre vieme, čo sa stane, keď vám v noci trčí noha von. Nemusíme si hovoriť, čo žije v skriniach a pod posteľami. Dospelí nech si vravia, čo chcú, my si nebudeme nahovárať, že to, čo sa hýbe, sú iba tiene. Nás neoklamú, že tie zvuky sú úplne normálne. My predsa dobre cítime, čo sa tu okolo nás zakráda… Ale prezradím vám – existujú ešte strašnejšie veci! Tak už stíchnite a ja vám o tom porozprávam.

Čítať ďalej

Bojovníci za hocičo

Ľudská minulosť je plná krvavých konfliktov. Už prehistorické kmene sa mlátili o územia. Krv tiekla, zbrane rinčali a neskôr trieskali, ľudia umierali pre niekoho iného alebo pre niečo, čo sa ich ani netýkalo. Dôvodom na vojnu mohlo byť čokoľvek, Helena Trójska by mohla rozprávať. Vojny sú strašná vec, utrpenie nezmerné a škody nevyčísliteľné. A najhoršie je, že ľudia bez nich nedokážu žiť.

Čítať ďalej

Z prvej (našťastie nezlomenej) ruky

Musím si sebakriticky priznať, že hoci mám zdravotníctvo na programe každého dňa, moje znalosti sú zväčša teoretické, týkajúce sa všeličoho, len nie praktickej stránky. Na jednej strane je to dobre – v nemocnici som bol naposledy v pozícii pacienta, keď som sa narodil, aj to len tak pro forma. Ani len novorodeneckú žltačku som nedostal, tak ma na tretí deň šupli domov. Návštevu pohotovosti som si síce absolvoval čoby pacient nedávno, ale s výsledkom som bol taký spokojný, že mi ani nenapadlo si myslieť, že to nie je až taký obyčajný stav.

Čítať ďalej

Slovo o mŕtvom jeleňovi

Minulý týždeň bol pre Slovo na nedeľu krušný, nakoľko sa nenašlo nič dostatočne pôvabné, čo by bolo zároveň morálne poučné a vhodné pre labužnícke očká našich čitateľov. Zato tento týždeň bol štedrý až neobvykle, takže hoci je do nedele relatívne ďaleko, mohol som si vyberať hneď z niekoľkých správ, vrátane tej o hovädzích vetroch. Ďalším vážnym kandidátom bola súdnička o mladom Američanovi, ktorého odsúdili za sex s mŕtvym jeleňom.

Čítať ďalej

Kým bude posteľ v doľahu

 

Poznáte ten pocit, keď ráno vstanete ako po flámovačke a zdá sa vám, že rozlepiť oči bola najvyššia možná miera zaťaženia organizmu? Viete, že všetko ďalšie bude rovnaké trápenie a ledva čakáte, kedy bude posteľ zase v dosahu… či skôr v doľahu. Tak to som mala včera. O pol desiatej sa mi konečne podarilo zaliezť do postele s novinami, ktoré nosím so sebou po byte od začiatku decembra a snažím sa dočítať, ako zmení sťahovanie vojakov v Afganistane smerovanie našej vlasti.

 

Čítať ďalej
láska

Tak je zase na chvíľu pokoj

Keby bol svet čo len trošku lepším miestom, niekedy teraz by som vyzrel z podzemného krytu (ktorý je zaprataný knihami, čo som nestihol prečítať a filmami, ktoré som nestihol vidieť) a neistým hláskom by som sa opýtal: „Už je bezpečné vyjsť?“

Dôvod mojej túžby schovať sa pred vonkajšími podnetmi je, myslím, úplne jasný: Valentín. Tento kontroverzný sviatok ma totiž značne zneisťuje.

Čítať ďalej

Pán a pes

Krásne jarné ráno. Radosť kráčať hoci aj do práce. Stretnem veľmi zachmúreného starého pána. Popri ňom cupká veľmi zachmúrený teriér. Rozmýšľam, ktorý z nich pokazil náladu tomu druhému.
***
Trhovisko. Pri stánku s výstavnou zeleninou pár kupujúcich. Za mnou sa ozve láskavý hlas: „Vydrž, synček, hneď sme na rade.“ Obzriem sa. Stojí tam stará pani a pri jej nohách sa vrtí netrpezlivý psík.

Čítať ďalej