Je to na depresiu

Podstatou tlačových konferencií akéhokoľvek subjektu je presvedčiť novinárov a ich prostredníctvom aj širokú verejnosť o svojej pravde, prípadne o niečom, čo nemá so žiadnou pravdou nič spoločné. Nie vždy to funguje.

Len zriedka sa však stretávame s takou hrubou manipuláciou, akú predviedla Liga za duševné zdravie. A ešte zriedkavejšie s tým, že na niečo takéto s rozbehom skočí komentátor denníka.

Čítať ďalej

Celé zle

Strašné veci sa dejú na tomto svete. Najprv Slovensko upadlo do šoku, keď akože unikla „oficiálna“ hymna hokejových majstrovstiev. Už len meno interpretky dávalo tušiť, že toto nebude med lízať. Vykľula sa z toho úplná katastrofa, z ktorej sa občania vzbúrili.

Dnes sa ukázala tá naozajstná hymna, bohužiaľ, od rovnakej speváčky a zlepšenie nastalo akurát vo zvuku nahrávky. Znie to ako Horehronie 2, Dement Hockey English mix. Po idiotsky nazvanom maskotovi, potemkinovských úpravách Bratislavy a Košíc a ďalších už vopred známych trapasoch je to ďalší spôsob, ako si urobiť hanbu pred svetom.

Čítať ďalej

Hurá!

Slovenskí vydavatelia plánujú spoplatnenie častí svojich webových stránok. Ako informovala internetová verzia denníka SME, aj ona sa do projektu chce zapojiť, pričom zrejme spoplatní sekciu komentárov, časť produkcie tv.sme.sk a viac ako dva alebo tri diskusné príspevky denne.

Redakcia HyeNovín tieto zámery s nadšením podporuje a drží palce, aby spoplatnenie bolo čo najvyššie. S našou mizernou dennou päťstovkovou návštevnosťou sa už nemôžeme dočkať rozladených čitateľov, ktorí nebudú mať čo čítať a v zúfalstve si kliknú aj na nás. Môžeme im už teraz sľúbiť, že nehodláme spoplatňovať náš obsah pod zámienkou zvyšovania kvality. Nemienime ani zasierať tieto stránky vyskakujúcimi alebo aj nevyskakujúcimi reklamami.

Nech už príde apríl!!!

noviny

Poriadne falošná pieseň

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj, hovorí známa ľudová múdrosť, ktorá veľmi nesvedčí o rebelstve v povahe tohto národa. Občas však ten spev smeruje do mikrofónu obecného rozhlasu pre potechu všetkých obyvateľov a je poriadne falošný. To bol môj záver po prelistovaní novín, ktoré by ma mali informovať o dianí v mestskej časti, kde bývam. Hlas Nového Mesta by sa mal urýchlene premenovať. Radšej nenavrhujem, ako, lebo sa to nezaobíde bez vulgarít a anatómie ľudského tela.

Čítať ďalej
tv

Pornohviezdy televízneho utrpenia

Je to v nás a nič s tým nenarobíme. Pristavujeme sa pri nehodách. Zhromažďujeme sa pred budovou, kde na okne balansuje nádejný skokan. Hlceme v televízii a v novinách správy o nešťastiach, tragédiách. Televízie nám priniesli veľmi dlhé zábery na rútiacu sa vdovu po Karlovi Svobodovi. Žiada sa krv, slzy, násilie, odtrhnuté ruky, hlavy, do podrobna rozpitvané telá aj emócie. Dívame sa na cudzie utrpenie s akousi perverznou radosťou. Najmä, nech je to cudzie.

Čítať ďalej

Sledujte Daru, možno si ju chytí

Verím peoplemetrom, ale v skutočnosti som ešte nestretol živého človeka, ktorý by pozeral reláciu Kuul Klub, vysielanú televíziou JOJ. Priznám sa, že prvýkrát v živote som sa o existencii dotyčnej relácie dozvedel až zo správy, že mení moderátorku. Terezu Pergnerovú poslali domov a na jej miesto si zasadla Dara Rolins. Nechápem síce, prečo z moderátorského fleku vyšmarili moderátorku a nahradili ju speváčkou, ktorá moderovať nevie, ale načo plytvať takýmito myšlienkami na reláciu, ktorú som v živote nevidel, neviem, o čom je a zrejme ju ani nikdy pozerať nebudem?

Čítať ďalej

Strelím do vlastných radov

Vždy som to vedel, ale priznať to nie je jednoduché. Lenže je najvyšší čas, aby som sa k tomu postavil ako chlap a povedal to nahlas. Od pľúc. Chcem povedať toto: Niektorí novinári sú blbí!
A to nehovorím o sliepočkach z mesačníkov pre ženy. Ani o senilných chlebíčkároch. Ťažko ich vôbec považovať za novinárov. Hovorím o kolegoch, ktorí pôsobia v denníkoch, rádiách, televiziách… skrátka v spravodajskom segmente mediálnej sféry. Bohužiaľ, je to tak. Nemám dobrý pocit z toho, že to musím povedať, ale je lepšie to priznať, ako sa tváriť, že to nie je pravda.

Čítať ďalej

A je po obrode…

Raz to prísť muselo. Len nikto nevedel, kedy. Ale už je to definitívne. Denník Národná obroda končí. V utorok 31. mája 2005 vyšlo jej posledné vydanie. Tristný príbeh tohto denníka začal v roku 1990 s myšlienkou pokračovať v tradícii rovnomenných novín vychádzajúcich v štyridsiatych rokoch. Dokonca si uchovávali živú relikviu, ozajstného redaktora z tých čias, pána Sliuku.

Čítať ďalej