Volebná rukoväť: Čo hodiť do urny v roku 2016

Tyčku, čo iné.

Aspoň k tomuto záveru sme prišli na redakčnej porade. Dívali sme sa na tú ponuku strán a kandidátov a bolo nám mizerne. To na chvíľu potešilo madam Hildu, ale radosť ju prešla, keď sme jej s Dvorným Astrológom pripomenuli, že aj ona má volebné právo. A hoci zmeškala šancu kandidovať sama, termín 5. marec sa nebezpečne blíži.

Skúšali sme z Dvorného Astrológa vytiahnuť predpoveď, ako celé voľby skončia, ale márne. „Dopadnú zle, nech dopadnú akokoľvek, ani som sa nenamáhal s počítaním budúcnosti,“ vyznal sa napokon, keď mu madam Hilda pripomenula, ako neslávne skončil pred Silvestrom.

Tak sme sa teda hrabali v zoznamoch kandidátov v snahe vydať nejaké odporúčania pre našich čitateľov. Tu sú. Čítať ďalej

Volíme prezidenta

Áno, vážení a milí voliči, už je to čoskoro tu. O pár dní budeme voliť nasledujúcu hlavu štátu. Ponuka je mimoriadne široká, preto si vieme predstaviť, aké problémy vám môže spôsobovať výber toho najvhodnejšieho kandidáta. Ešteže tu máte nás, redakciu HyeNovín v zložení Madam Hilda, dvorný astrológ a Hyena. 

Hneď na úvod sme sa zhodli, že najlepším prezidentom by bol Peter Osuský, pretože na rozdiel od ostatných tragédov mal toľko sebareflexie a sebaúcty, že sa odmietol zosmiešniť a kandidatúru stiahol. Keby to nebol býval urobil, nemohli by sme ho odporúčať. Že aká Hlava 22!

A tak tu máme teda rozpitvaných ostatných kandidátov, pre vaše potešenie a ako pomôcku, koho nevoliť:

Čítať ďalej

Volebná rukoväť 4: Voliči

Doteraz sme sa venovali svinstvám a trikom, ktoré používajú politické strany, aby k urnám prilákali množstvo voličov a presvedčili ich, aby tam vhodili ten správny lístok s tými správnymi krúžkami. Ale vedia vôbec samotné strany, o koho priazeň sa uchádzajú? Majú prehľad, na koho strieľajú a či majú tú správnu muníciu?

Volič je na našom území osoba, ktorá dosiahla 18 rokov veku a nie je zbavená svojprávnosti. Aspoň legálne nie. Lebo teda niektorých by svojprávnosti určite zbaviť mali. Či už pre zarážajúco nízke IQ, alebo pre duševnú poruchu.

Čítať ďalej

Volebná rukoväť 3: Kampaň

Ako sme si povedali minule, volebný program je taká povinná nepríjemnosť či nepríjemná povinnosť. Len úplní blázni si vyberajú stranu svojho srdca na základe toho, čo napíše vo volebnom programe. Iste, aj takí sa nájdu, ale je ich taká zúfalá menšina, že zvyšok elektorátu si strany musia hľadať inými spôsobmi. To je práve úloha predvolebnej kampane.

Kto by si myslel, že kampaň má nejaký začiatok alebo koniec, je na omyle. Každé verejné vystúpenie, každý prejav, každá fotografia je súčasťou kampane a to bez ohľadu na to, aký je dátum.

Čítať ďalej

Volebná rukoväť 2: Volebný program

Hráčov teda už máme známych, poďme sa smelo vrhnúť do reality show zvanej voľby.

Ako sme už minule spomínali, strana potrebuje niečo, čím by sa odlíšila od inej strany. Nestačí mať logo v iných farbách, aj keď aj o tom možno polemizovať. Strana musí mať čosi, čo ju jasne identifikuje a presvedčí voličov, aby vo volebný deň hodili do urny ten správny lístok, možno aj so správnymi krúžkami. Bohužiaľ (a napodiv), nestačí sa spoliehať na to, že pán predseda sa debilne chichúňa. Hoci to zjavne pomáha získavať priazeň voličov, samotné strany by sa cítili blbo, keby si na webstránku napísali: „Voľte nás, lebo Matovič sa debilne chichúňa.“

Čítať ďalej

Volebná rukoväť 1: Strany

Rozdiel medzi Superstar a voľbami nie je až taký priepastný. V oboch prípadoch si zúčastnení hlasujúci vyberajú toho, kto sa im najviac páči, pričom je úplne nepodstatné, či ide o najlepšieho a najvhodnejšieho kandidáta. Ono vlastne nezáleží ani na tom, či je aspoň trochu dobrý či schopný. No a taktiež si to v oboch prípadoch hlasujúci platia sami. Ale kým v Superstar sa hlasovania zúčastňujú tí, čo chcú, voľby si platíme všetci. Ďalším znepokojivým rozdielom je, že hneď po vyhlásení výsledkov môžeme na Superstar zabudnúť. Po vyhlásení výsledkov volieb tú šancu nemáme.

Čítať ďalej

Ťažký život sovy

Cez deň sa žije, v noci spí. Aspoň tak sa to zaužívalo od čias, kedy možnosti svietenia v noci boli obmedzené. Svetlo nás dokonca pri spánku ruší. Celosvetový úzus nočného pokoja zabezpečuje, že si môžeme v noci radostne oddýchnuť a v tme a tichu načerpať spánkom sily do ďalšieho dňa. V praxi to však v niektorých prípadoch také jednoduché nie je. Niektorí ľudia si totiž s vlastným spánkom užijú nemalú oštaru len vďaka tomu, že sú sovy.

Čítať ďalej

Varenie je umenie

Myslím to vážne. Varenie je umenie. Nie však umenie v tom zmysle, že sa ho musíte tvrdo nadrilovať. Síce prax robí majstra, ale trvám na svojom: v kuchyni záleží od talentu porovnateľne s ateliérom. Prirodzene, je tu jeden podstatný rozdiel – umenie v akejkoľvek forme nielenže nemusíte vytvárať, ale ani konzumovať.

Bez jedla však vydržíte o dosť kratšie ako bez duševnej potravy. Niektorí to môžu považovať za smutné, ale ja z toho tragédiu nerobím.

Čítať ďalej

Mali ste v nedeľu svoj deň?

V nedeľu bol Medzinárodný deň ľavákov, čo nám pripomenuli snáď všetky televízie v hlavnom spravodajstve. To poteší. Najmä nás, čo si musia raz za čas vypočuť neuveriteľnú otázku: „Ako to môžeš, písať ľavou rukou?“ Priznám sa, v takých okamihoch mám občas chuť dotyčnému vylepiť. Pekne od srdca ľavou. To vraj nikto nečaká. Je to tak, celý svet sa akosi vrtol napravo a my ľavoruční sa s tým nejako musíme vyrovnať. Nemám zábrany na úrade, kde je pero prichytené napravo, nahlas úradníčke zahlásiť: „Diskriminujete ľavákov!“ (Ale to len tak kondične rýpem. V skutočnosti si so sebou v taške nosím niekoľko pier.)

Čítať ďalej

Svinská hrádza

Spoloční známi sú skvelá vec, pretože neexistuje žiadna lepšia téma na ohováranie. Prednedávnom som sa takto stretol s jednou kamarátkou a medzi rečou prišla na pretras naša spoločná známa. Spomenul som, že som ju kdesi stretol, načo sa kamarátka opýtala: „A ako sa má?“ Neostalo mi odpovedať nič iné, len: „Neviem. Ja som ju nepočúval.“ Na spýtavý pohľad som vysvetlil: „Po troch minútach sa mi sklopil ušný bubienok a všetky jej slová svišťali bez zastavenia jedným uchom dnu, druhým von.“

Čítať ďalej