Slávik 2012: Na polceste

Slávik 2012 sa odovzdáva v roku 2013, čo je trochu mätúce, ale logické a spravodlivé. Aby sa žiadna pesnička/interpret nestali obeťou nevhodného načasovania. A tak sa včera stalo, diváctvo a poslucháčstvo rozhodlo a udeľovali sa spevavce v bronzovom, striebornom a zlatom prevedení.

Keďže s výsledkami sa veľmi škriepiť nedá, lebo však hlas ľudu, môžeme si pochutnať aspoň na show, ktorá zmenu majiteľov sošiek sprevádza. Pohodlne sa oprite, ideme na to.

Dobré podmienky, zlý výsledok

Po psychotickom vlaňajšom kole som bol veľmi zvedavý, kam sa dramaturgia posunie tento rok. A tu treba organizačný tím pochváliť – ubrali z halucinogénov a dali show pevnejší rámec. Konkrétne let do vesmíru na spôsob archy. Tomu boli prispôsobené aj všetky dokrútky, takže sme boli ušetrení úletov s ničím nesúvisiacich.

Východzia situácia teda bola lepšia ako vlani. Bohužiaľ, treba rovno povedať, že výsledok za to nestál. Začneme moderátormi, alebo teda skôr ústrednou dvojicou, keďže si veľmi nezamoderovali. René Štúr a Sväťo Malachovský ma otrávili hneď na začiatku, keď za vtip ustanovili, že jeden má maďarský prízvuk a druhý nevie povedať „r“. Radi by sme si mysleli, že keď už Elán nie je zlatým slávikom, ľud sa posunul aspoň trochu bližšie 21. storočiu… ale nie.

Bohužiaľ, aj keby sme si odmysleli predstierané rečové vady, dokrútky jednoducho neboli vtipné. Ani trochu. Občas som mal dokonca problém určiť, čo vlastne malo byť vtipné. Rovnaké rozpaky vyvolávala väčšina akože nestrojených dialógov ľudí, ktorí ceny odovzdávali. Väčšinou to bol hrozný kŕč, až Ľuboš Kostelný a Kristína Turjanová to ako herci zvládli.

Skupina storočia?

Skupina roka: Nominácia Elánu je asi najväčším zúfalstvom tohto národa. Na Slovensku je bohužiaľ dosť úchylákov, aby ich dostali na bronzovú priečku. Ústredná trojica sa osobne nezúčastnila ceremoniálu. Asi preto, že už netrafia ani na miesto odovzdávania.

Striebro si odniesli I.M.T. Smile – neviem, o čom svedčí, že im k pochodu na javisko pustili pesničku, ktorá má už niekoľko rokov. Žeby nič odvtedy nevyprodukovali? Zlato odovzdávala do strašidelného disco outfitu nahodená Karin Haydu. Čo bol výrazný odklon od vlaňajšej elegancie, ale určite lepší pohľad ako na víťazný Desmod. Nuž ale, svet je krutý. Napríklad sme tam museli zniesť Janka Lehotského.

Minule sme mali pištoľ v podpažnom puzdre. Tento rok Monkey Business vyliezli na javisko komplet vyzbrojení. V budúcom ročníku sa dočkáme atómovej bomby. A možno by ju odpálili už teraz, ale bohužiaľ, namiesto toho sme boli svedkami prerušenia vystúpenia reklamou. Nekecám. Skrátka ich odstrihli a pustili reklamu.

Pridám teda aspoň informácie z reklamy: do Lidlu sa budúci týždeň neoplatí chodiť, v Xdrive Village je stále na chuja počasie a Nivea vymyslela krém, ktorý je taký hydratujúci, že prejde celou kožou a nemusíte ani piť.

Spojenie Majk Spirit a Celeste Buckingham ma nechalo úplne chladným. Starnem. Alebo to skrátka za veľa nestálo.

Trapas storočia

Ohlásenie Spevák roka odpálili manželia Lelkes-Sklovskí skutočne vo veľkom štýle, totiž dokonalým trapasom, keď vyvreskli držiteľa bronzového Slávika skôr, ako nominácie. Pokiaľ viem, také niečo sa ešte nikomu nepodarilo. Nikdy. V žiadnom programe.

K tomu len toľko: načo tam tie dve bizarné bytosti vôbec ťahali? Aby ukázali, že Ďuro Mokrý nie je to najtrápnejšie, čo môže v slovenskom šoubiznise existovať? Ešte Sisu, pochopím – keď má dobrý deň, aj zaspievať vie. Ale jej hrôzyplný manžel? To sa ani nemusíme pýtať, čo on urobil pre slovenský hip-hop, odpoveď je jasná.

Myslíte, že po tomto sa od hanby obaja zakopú a vylezú, až keď nikto zo svedkov nebude nažive? Nuž, nie. V ďalšej Smotánke ich uvidíme krepčiť na parkete a najbližšie vydanie ľubovoľného časopisu pre ženy prinesie nejakú pikantériu z ich spálne.

No ale k oceneným. Richard Müller rovno priznal, že ho pokles na tretie miesto nijako zvlášť neteší, ale v zásade to má na saláme, lebo sú aj dôležitejšie veci v živote. Strieborný Miro Žbirka sa dlho neukazoval, až to vyzeralo, že ho nevedia nájsť. Ale v skutočnosti mu to len dlho trvalo na javisko, lebo ako obvykle umiestnenie zase nečakal.

Zlatý Peter Cmorík nás ovalil informáciou, že chystá štvrtý album. Ejha, a ja som od neho nepočul viac ako dve pesničky. No ale kvôli tomu si zase rádio zapínať nebudem. Ale tak to má byť. Keď maká, nech žne ocenenia.

Telegraficky

Prenos sa ako obvykle naťahoval, tak aspoň nebudem naťahovať článok a vezmem to rezko:

Billy Barman vystúpili s netrénovanými tanečníkmi, ale keďže na rozdiel od vlaňajších Nightwork boli mládežníci plne oblečení, toto vystúpenie prejdeme mlčaním.

Zuzana Smatanová získala cenu za svoj web. Čo je samo osebe veľmi nezaujímavá informácia, ale keď vyšla na javisko, aby si ju prebrala, veľmi ma potešilo, že konečne vyzerá ako živá osoba!

Rádioslávika si odniesol Peter Bič project, čo ma dosť prekvapilo. Obával som sa, že Žijeme len raz. Líder kapely povedal, že to je dôkaz, že robia nielen slovenskú, ale svetovú hudbu. Ako to dokazuje najväčšia hranosť v jednom slovenskom rádiu, mi je záhadou.

Objavom roka je Celeste Buckingham. Ešte by ma zaujímalo, kde ona objavuje tie svoje sukne. Ale zlatá bola. Ktovie, čo s ňou šoubiznis urobí. Snáď sa v ňom dlho udrží.

Videoklip roka: A už je to tu. Žijeme len raz, čo je zjavne ten najnápaditejší, technicky najdokonalejší a vo všeobecnosti najoriginálnejší klip nielen vlaňajška, ale celej hudobnej histórie. Na celom svete.

Speváčka roka: Bronzová Zuzana Smatanová. No, nič sa k tomu nedá dodať. Strieborná Celeste. Tiež k tomu nič. Čerstvo deväťdesiatkilová Tina pomerne prekvapivo obhájila zlato.

Oslávme Mekyho

Miro Meky Žbirka oslávil šesťdesiatku, čo ma neprestane prekvapovať, pretože v porovnaní s archívnymi zábermi zostarol možno tak o dvadsať rokov. O generáciu až dve mladší speváci mu pri tejto príležitosti vzdali hold. Začal to Peter Cmorík, ktorý sa nie a nie naučiť spievať na playback, a Mária Čírová, ktorá ešte furt nevie spievať, ale toto vystúpenie bude používať ako alibi, že je speváčka, aby o nej mohol Nový Čas písať.

Potom to dostalo trochu bizarný nádych, keď sa na úplne iné melódie naťahovali texty Žbirkových piesní. Ja neviem, mlaď sa bavila, ale na mňa to pôsobilo trochu rozpačito. Nasledovná symfonickým orchestrom zmastená Atlantída – už priamo od oslávenca – mi dojem zlepšila iba trochu. Tak nejako na mňa pôvodná verzia len s klavírom pôsobí omnoho viac.

Našťastie potom už nasledovali umiernenejšie verzie Žbirkových hitov, ktoré plynulo prešli do záverečných titulkov. Našťastie, aspoň záver bol teda dôstojný.

Miscelleanous thoughts

  • Hit roka: Žijeme len raz. A akoby to nestačilo, v tom jednom živote sme museli miliónkrát počuť tento skvost.
  • Skokan roka: Peter Bič project, ktorí dostali kozmetiku – cenu ako na súťaži Miss.
  • Absolútny slávik: Desmod. No dobre.
  • Strieborný outfit Ľuboša Kostelného mi spôsobil mierny záchvat.
  • Scénka s Pycovým spevom bola jedným svetlým momentom celého programu.
  • Druhým bol ten s odstupujúcim ujom Gašparovičom.
  • Dobre som videl? Ten chlapík, čo ukazoval publiku cedule, bol Miško z ČSMT?
  • Dopočuli sme sa o novej jednotke dĺžky: svetelný kilometer!

Tak to máme už aj tento rok za sebou, a opäť s tým nemôžeme byť spokojní. Ale ešte stále existuje nádej, že na budúci rok sa konečne všetky hviezdy stretnú v priaznivej konštelácii.

Alebo aspoň v tomto storočí.

2 thoughts on “Slávik 2012: Na polceste

Pridaj komentár