Obchodný reťazec Lidl má rokmi overenú, svojskú obchodnú politiku. Zhromaždí lacné veci a nechá prevádzku na troch-štyroch ľuďoch, ktorí ako bez duše lietajú od vykladania prepraviek do pokladne a naspäť. Stabilný sortiment dopĺňa dvakrát do týždňa časovo obmedzená, tematicky zameraná ponuka. Kvalita tovaru osciluje od kečupov, ktoré hravo porazia drahé značky, až po mliečne výrobky s obsahom nepriateľských baktérií.

Slovenská sporiteľňa je zľahka posadnutá konceptom reklamnej rodinky. Kým dlho nás sužovala Veselými, teraz nenápadne pchá do televízorov novú, zatiaľ nepomenovanú rodinu ryšavých. Hlavnou postavou je roztomilý synátor, stretli sme jeho módne hrdzavú babičku na skútri, potom rodičov obhliadajúcich budúcu stavbu a najnovšie aj pôvabnú sestru.

A tiež paralelný vesmír. Prípadne čosi omnoho zlovestnejšie.

Možno ste sa niekedy zamysleli, čo robia nešťastní klienti istej banky, keď im ich blonďavý pracovník opakuje všetko, čo povedia. Alebo že čo robí nešťastná banka, keď si klient zaželá "pol majetku Penty na účte, dom v Karibiku a doživotné zásoby viagry".

Ono je to inak. Ak si všimnete, blonďáčik nielenže všetko papagájuje, ale aj opakuje po klientke všetky pohyby. Ak vám niekedy prišiel do rúk ľubovoľný ženský časopis, viete, že to je súčasťou flirtovania.

Ale čo ten neúprimný, priam trpiteľský úsmev, ktorý jej venuje na záver? Nuž, zjavne si spomenul na predchádzajúci spot, kde ho to bavilo viac.

Tak nám Béďo Trávníček odišiel do dôchodku, alebo ho konečne vzal niekto novučičkou lopatou po hlave a jeho zakrslé telíčko promptne zrušil v drviči konárov. Mountfield však naďalej láka prehnane dôverčivých zákazníkov na hazard. Teraz už nie uškriekaným trpaslíkom na kolese šťastia, ale Jánom Krónerom. Na pekelnom stroji si vylosuje, že nákup (aj keď vlastne vôbec nič nekúpil) má zadarmo a od radosti vyobjíma predavača. Keďže je z nepochopiteľných príčin odetý ako kovboj, hneď to pripomenie Skrotenú horu, ale problém je niekde úplne inde.

Mountfield totiž klame.

Keď ju miluješ, nie je čo riešiť, presviedčala nás nedávno Kofola. V tomto trende asi pokračuje aj bez tohto sloganu. Len akosi... čo ja viem? Týka sa to aj učiteliek a ich (bohvie, či vôbec plnoletých) študentov?

Pridrzlý študentík si dovoľuje na mladú profesorku, ktorá ho príslušne schladí a odsúdi na zotrvanie po škole. V jej kabinete. Kde sme vzápätí svedkami vášnivého bozku. Áno, medzi učiteľkou a študentom. Strih, ale čo sa dialo potom, si môžeme len domýšľať. A netreba dúfať v nevinné pusinky.

Základný modus operandi reklamy v ľubovoľnom médiu je predávkovať nešťastné obete podnetmi. Hoci sa môže zdať, že tvorcovia všetko úsilie smerujú do vizuálnej zložky, nikto z nich si nedovolí zanedbať zvukovú časť. Je to logické - reklama cielená na ostatné zmysly sa nedá tak masovo rozšíriť. Hlas reklamných hercov i samotného Hlasu zhora, všetky ruchy, všetky zvukové efekty - to všetko tvorcovia reklám dôkladne zvažujú, vyberajú, tvoria a pilujú do dokonalosti. A samozrejme, samotný hudobný sprievod. Niekedy ho sotva vnímate, ale to ešte neznamená, že by to bolo dôsledkom zanedbania zo strany tvorcov. Naopak.

No a niekedy je hudba hlavnou postavou.

Nejakým zvláštnym spôsobom sa z preafektovanej blondíny stala kráľovná večierkov. Ak sa na vašej party neobjaví tancujúci Harabin ani Erika Judínyová s mikrofónom, máte po chlebe, ste úplne out a spoločensky mŕtvi. Užvatlaná persóna, ktorá si z neznámych príčin starostlivo pestuje imidž devy ľahkých mravov a ťažkého podnikateľského plánu, bola centrom pozornosti bulvárnych médií starostlivým zatajovaním svojho veku a dramatickým nárastom objemu pŕs. Teraz tvrdí, že vek už priznala a prsia jej narástli z akýchsi tajomných tabletiek.