Ako som bol ohlásil, minule som Superstar nevidel a podľa krátkeho súhrnu, ktorý sme videli na začiatku nedeľňajšieho prenosu, som skutočne o nič neprišiel. Podľa predpokladov vypadla Tereza Mandzáková, takže opäť žiadne prekvapenie.

Ostatné kolo sa konečne nieslo v znamení nejakej výraznejšie ohraničenej témy, konkrétne deväťdesiatych rokov. Na začiatok finalisti (už len piati - kráti sa to, kráti!) dali One od U2. Dobrý dojem vzápätí snaživo zabil Roman Juraško, ktorý donútil Šafu, Veroniku a Sabinu, aby zaspievali Mámu od Luneticu. Ach. Jaj. Zasvrbel ma prst na ovládači, že prepnem na hokej. A to ma vôbec hokej nezaujíma a nikdy ho nepozerám.

Keďže minule sme sa nedozvedeli, aká bude téma nasledujúceho kola, v nedeľu večer som čakal celkom v napätí. Na moje veľké prekvapenie som sa to nedozvedel ani počas prenosu. Zdá sa, že téma nebola. Asi boli všetci príliš zaneprázdnení tým, aby nejako zbúchali dokopy štrnásť piesní na jeden večer a tak brali všetko, čo im prišlo pod ruku.

Nijako ma to nepotešilo, lebo tým pádom pred finalistami nestála žiadna skutočná výzva - no a, samozrejme, ani sme sa nedočkali nejakých bizarností, ktoré by z tejto show urobili čosi aspoň trochu pozerateľné.

Témou nedeľného večera boli slzy v obrovských množstvách a neúmerné naťahovanie prenosu... Aha, vlastne nie, témou boli hudobné legendy - chvíľu som musel premýšľať, čo pod tým dramaturgovia mysleli. Samostatne som na to ani neprišiel, musel som si počkať, s čím sa to zvyšní finalisti predvedú.

Napokon z tej záhady vyšlo to, že pôvodný interpret predvedenej piesne musel byť legendou, dlhoročným spevákom, ktorému už miesto v hudobnej histórii nik nevezme.

Filmová hudba? Mal som veľmi oprávnené obavy, že do playlistu ďalšieho kola Česko-slovenskej superstar sa dostane hocičo, čo sa ocitlo na ľubovoľnom soundtracku k hocijakému filmu a nemalo to žiaden súvis s filmom.  Oprávnené obavy to boli preto, lebo mám dojem, že niečo podobné už hudobní dramaturgovia kedysi v histórii vyviedli.

Našťastie, dočkali sme sa väčšinou relevantných kúskov, i keď v niektorých prípadoch naozaj išlo len o známe pesničky, ktorých úlohou bolo svojho času predať soundtrack.

Veru, i tak sa stalo, že som predchádzajúci diel novej éry Superstar nevidel. Nijako mi to však neprekáža, a dokonca ani to, že som nepriniesol správu čitateľom HyeNovín. Žeby za to mohla tá nová éra?

Tak aspoň povedzme, že minulý týždeň vypadol Karol Komenda. Všetky oči ostali suché. Z krátkej rekapitulácie, ktorú nám ochotný štáb ponúkol na úvod nedeľňajšieho kola, som nemal pocit, že by som si jeho vystúpenie chcel spätne pozrieť a dumať, či jeho vypadnutie bolo spravodlivé.

Ako vidíte, review druhého finálového kola Superstar nevidíte. Na príčine nie je výpadok televízneho vysielania (aj keď by bolo ľahké sa naň vyhovoriť), ale úplne nesúvisiace zlyhanie inej techniky. Ak sa mi podarí dostať sa k záznamu, možno sa na tomto mieste review ukáže v stredu. Prijmite hlboké ospravedlnenie, aj keď nikto z nás asi o veľa neprišiel.

Už to chvíľu vyzeralo, že jedna z mála istôt na tomto svete padne. Teda že sa na týchto stránkach nebudú objavovať pravidelné súhrny najnovšej inkarnácie Superstar. Neviem, či je to nedostatkami súčasného, tretieho česko-slovenského vydania, alebo faktom, že už som príliš zostarol. Ale potom som si povedal, že sa do toho dám. Pre tých troch čitateľov, ktorí chcú byť v obraze, ale preto ešte nebudú trpieť tri a pol hodiny každú nedeľu. Tak sme tu. Vitajte v novej ére Superstar.