Najväčšie reklamné nezmysly jesene 2012

Jednou zo základných poučiek, ktoré si vypočuje každý začínajúci autor, je táto: môžete si vymyslieť akýkoľvek bizarný svet, ale aj v jeho rámci musíte dodržiavať pravidlá. Nuž, tak túto lekciu naši reklamní kreatívci zjavne nikdy nemali.

Reklamnému svetu odpúšťame úplne fantastické reálie (všimnite si ten oxymorón!), pretože navodená situácia nemá verne reprezentovať realitu, ale slúžiť ako odrazový mostík k reklame. Teda všetko môže byť pritiahnuté za vlasy tak, že v skutočnom svete by to už niekoho oskalpovalo. To môžeme tolerovať. Napríklad Prima banka má pobočku, ktorej jedna stena je v skutočnosti roleta vedúca do nákupného centra.

Všetci chápeme, že v skutočnosti to takto nefunguje, ale prijímame pravidlá reklamného sveta, kde to možné je. Veď aj Hlas zhora v skutočnosti nehuláka na nešťastníkov postihnutých Problémom, ale aj tak ich ešte neposielame na psychiatriu.

Lenže niekedy aj v tejto deformovanej paródii na realitu vyskočí nezmysel, ktorý jednoducho nestrávite. Tu je príklad ôsmich do očí, uší a mozgov bijúcich nezmyslov, ktoré sa nám reklamky snažia vnútiť ako fakt. Všetky z aktuálne rotujúcich reklám. Keďže sú v telke každú chvíľu, máme všetci dosť času a príležitostí si v nich tie kraviny všimnúť.

Hovoríme po slovensky

Výroba reklamných spotov je finančne náročná a zadávatelia reklamy chcú čo najviac peňazí vyčleniť na to, aby ju nastrkali do maxima vysielacieho času. Preto je len logické, že pre každý trh sa nevyrába osobitná jazyková verzia. Reklamky tak siahajú po dabingu. Väčšinou si ho príliš nevšímame, ale občas spôsobí krvácanie z očí aj uší.

Príklad prvý: Paula. Dvojfarebný puding produkovaný cool kravou, ktorý donúti trio obzvlášť nechutných reklamných detičiek (čeľaď Hravý gangster) nešikovne rapovať. Radi ignorujeme celkovo nezmyselnú situáciu, aj plechové zvuky, ktoré sa ozývajú pri úderoch na plastový téglik. Ale ako máme ignorovať ten strašný nesúlad medzi tým, čo počujeme, a ako tie mrchavé detiská otvárajú papule? Medzi nami, to už radšej by som počul originál, nech je v akomkoľvek jazyku. Rozhodne to nemôže byť blbšie ako ten dementný text, čo tí ušatí zasrani zo seba produkujú. To musel do slovenčiny prekladať niekto, kto by mal urýchlene prehodnotiť svoje schopnosti a poslušne sa postaviť k lopate.

Príklad druhý: Snickers. Áno, obstarožná primadona v šatni športovcov. Z pohybov pier vidíme, že ani omylom nejde o pôvodnú reklamu, ale dabing. Nevadí, nikto to nerieši, podobne ako sa nikto nepozastavuje nad bezchybnou slovenčinou amerického prezidenta v dabovaných filmoch. Ale potom jeden zo športovcov osloví druhého (v tom čase ešte onu obstarožnú primadonu): Marek.

A situácia je hneď iná. Zrazu máme uveriť, že sme na Slovensku. A zrazu tomu neveríme.

Náročné domáce spotrebiče

Tí dvaja neskutočne odporní panáci, čo propagujú Poštovú banku, sa volajú Hugo a Dorotka. To len tak na okraj, aby sa nastávajúci rodičia dobre zamysleli, ako chcú svoje prichádzajúce ratolesti pomenovať.

Dosť sme sa desili, s čím príde Poštovka tieto Vianoce, ale vyriešila to celkom krotko. Sporák, mlynček na mak a lis na citrusy sa sťažujú na celkovú vyčerpanosť. Ich páni sa rozhodnú ich potešiť tým, že ich vyhodia na smetisko a kúpia si nové. Samozrejme, zo spotrebného úveru. Áno, na mlynček na mak a lis na citrusy potrebujete úver od banky.

Iste, medzi nespokojnými domácimi pomocníkmi je aj sporák, to je pravda. Napokon, Hugo a Dorotka predsa zo spotrebáku vymenia celú kuchyňu… uprostred masívneho pečenia vianočných koláčov. Aha. Jasne.

Neskutočne trpiaci chlap

Chrípková sezóna je čas zlatej horúčky medzi farmaceutickými firmami. Paracetamol v rôznych podobách, sirupy proti kašľu, kvapky do nosa. Nanešťastie, väčšina kreatívcov sa predviedla úplne nekreatívne, keď zvolila jednotný scenár hneď pre tri podobné výrobky: chlap trpí pod náporom sopľov, stoná, zhynúť ide. Našťastie je poruke osoba ženského pohlavia, ktorá, báraj úplne zdravá, má náhodou pri sebe kvapky do nosa (ak ste niekedy videli obsah ženskej kabelky, vôbec vám to nepríde nepravdepodobné) a nádchavého blbečka spasí.

Čierneho Petra si však vybral Otrivin, ktorý nám prezentuje extrémne usopleného chlapa, ktorý v posteli vyťahuje jednu papierovú vreckovku za druhou, funí, jojká a privádza svoju manželku do zúfalstva tým, že jej nedovolí spať. Situácia sa dramatizuje, kopa papierových vreckoviek zasypala posteľ a pacienta už pod nimi ani nevidno. Nie, to si nerobím srandu, to len opisujem priebeh spotu. Ako sme mohli čakať, pani manželka sa zjaví aj s nosným sprejom, vrazí ho chlapovi do nosa a obaja pokojne spia až do rána.

K tomu mám len dve otázky:

Prečo si ten sprej nedal chlap sám? Zjavne nebol odkázaný na milosrdenstvo cudzích kabeliek a sprej mali pekne doma. No dobre, možno o tom ani nevedel, lebo na poličke v kúpeľni nerozozná kvapky do nosa od Záhadného krému č. 14 a Mysterióznej tekutiny č. 20. V tom prípade tu mám ale otázku číslo dva:

Prečo tá krava čakala tak dlho, kým zasiahla? Chápete to – jej muž neskutočne trpí a ona sa mu otočí chrbtom— Okej, dobre, tomu ešte uveríme. Ale hej, veď ona nemohla kvôli jeho zbytočne hlasnému utrpeniu spať! Prečo sa snažila zaryť pod vankúš a nechala sa zasypávať sa stovkami použitých šnuptichlov, namiesto toho, aby aspoň nasrato povedala: „V kúpeľni je Otrivin, daj si do nosa!“?

Neprekvapivý bozk

Telekom nemôže chýbať. Hoci aj bez Mázikovej. Ide totiž o rodinku, ktorá pozostáva zo Slepačej mamičky a Chlípneho tatina. Svoje doterajšie atribúty zahodili, lebo v hlavnej úlohe je tentoraz ich synátor. V snahe úplne zdevastovať mozgy úbohých divákov sa totiž staneme svedkom reklamy v reklame. Synček patrí do zboru detičiek s magentovými parohmi, ktorý spieval a tancoval v reklame Telekomu. Hrdá rodina si to nemôže nechať ujsť a tak sa stane svedkom zahanbujúceho momentu, keď niekto (dúfajme, že to bola vedľa tancujúca dievčina) vlepil mládežníkovi bozk na baranicu.

Mladší brat sa chichúňa, mamička valí buľvy a otecko empaticky prežíva synovo zdesenie. Moment – prečo je syn vlastne zdesený? Z jeho reakcie na obrazovke vidíme, že si ten kradmý bozk dobre všimol a úplne ho vyviedol z miery. Hm, nuž áno, povieme si, zrejme nečakal, že presne tento moment použijú v reklame.

Hm, a prečo vlastne tento pokazený záber použili?

Snehuliak pod stolom

Orange opäť raz vyhral predvianočnú súťaž o najhoršiu reklamu. Povznesieme sa nad to, že snehuliaci ožijú a pomáhajú organizovať Vianoce, dokonca intenzívnym pečením medovníkov bez toho, aby sa roztopili. Však sú čarovní. Ale ten šál je skrátka nestráviteľný.

Ak patríte k tej šťastnej menšine, ktorá netuší, o čom hovorím, tak vám to priblížim: detičky prídu domov a nájdu na prízemí dlhočizný šál. Vinie sa po celej miestnosti, pod stolom, stopy vedú po schodoch až niekam do podkrovia či kde, kde sedí kúzelný snehuliak a štrikuje najvyšším rýchlostným stupňom. Áno, toto všetko bez problémov akceptujeme, ale – ako sa ten šál dostal dolu?

Je zjavné, že šál sa nemohol dostať dolu, zatiaľ čo snehuliak sedel na jednom mieste. Pretože keď štrikujete päťdesiatmetrový šál, jednoducho sa vám skladá, kam dopadne. Neplazí sa ako had po celom dome. Znamená to, že snehuliak musel začať štrikovať už v kuchyni. A keďže je to predsa len dementný snehuliak (to vieme na základe toho, že pletie päťdesiatmetrový šál a vystupuje v reklame Orangeu), namiesto toho, aby ten kus odevu nejako skladal, vždy o pár metrov zacúva.

Ale prečo pri tom musel liezť popod stôl?

Lietajúce dvere

V nápore osliznutých vianočných reklám nám nevianočný spot Kooperativy pripadne ako vítané osvieženie. Áno, také zlé to je. A to hovoríme o Jozefovi Vajdovi, ktorý v maske dokonale trápneho frajera predvádza, čo všetko má na diaľkové ovládanie. Pomôcka: všetko. Vrátane otvárania dverí na aute… ktoré mu vzápätí odrazí okoloidúci nákladiak, na veľkú škodoradosť okolostojacej Eriky Barkolovej.

Veselé, povieme si, kým odrazené dvere neuvidíme, ako sa vracajú, prevesené cez oprotiidúceho omráčeného motorkára. V tej chvíli fyzika všedného dňa začne revať od bolesti a kričí: „Ako? Ako?“

Celkom v súlade s fyzikou totiž nákladiak otvorené dvere auta najprv vyvrátil tak, že sa otvorili celé, teda oproti pôvodnej polohe opísal ich vonkajší okraj 180 stupňov. Na to samozrejme stavané nie sú, a tak ich stále pokračujúci (!) nákladiak urval. Fyzika hovorí, že dvere dostali impulz, aby sa pohli (z pohľadu auta) rovno dopredu. Nákladiak ich nevyrazil pred seba maskou, teda nevyleteli smerom dohora. A ako sa teda dostali na motorkára? Ktorý navyše míňal nákladiak v protismere, čiže zľava?

A fyzika ešte z posledných síl zachrčí: „Všimnite si polohu dverí na motorkárovi. Podľa toho, ako skončili, museli nielen vyletieť nahor, ale ešte sa aj otočiť o 180 stupňov po horizontálnej aj vertikálnej osi!“

Nepochopiteľné zhromaždenie

Lepiči VÚB už definitívne stratili dych a dívať sa na nich je trápne. Kde sú tie časy, keď ďakovali Broni? No nič. Teraz ich vidíme na kongrese lepičov, kde nový a nezaujímavý učeň spôsobí nadšenie, keď zažiada pre lepičov vianočný darček 200 eur. Vypuknú ovácie a môžeme si byť istí, že aj tento návrh kongres odhlasuje… Čo?

Áno, hneď na začiatku sme počuli, že účastníci kongresu niečo schválili. Lenže – kongres je vedecká konferencia, na ktorej sa obvykle o ničom nehlasuje. Prinajlepšom môžu účastníci schváliť nejakú rezolúciu, čiže kopec slov bez akejkoľvek záväznosti. Nepochybne aj lepiči môžu mať svoj kongres, na ktorom môžu rozoberať nové trendy v lepení plagátov, najvhodnejšie lepidlá a techniky nanášania či odstraňovania lepu.

Tak čo potom ten stopercentne odborársky učňov návrh? Lebo to je odborárska záležitosť. A odborári nemajú kongresy. Skúste si však na nejaký kongres zájsť (podľa možnosti v montérkach, lebo to je dress code každého slušného kongresu) a zažiadať o 200 eur. Namiesto ovácií sa dočkáte dosť udivených pohľadov a následne aj láskavej opatery pánov v bielych plášťoch.

Tatko elektrikár

Majitelia Škody Rapid sú najlepší otcovia. Pre narodeninovú oslavu svojich šestnásťročných dcér urobia maximum, aj keby stačilo omnoho menej. Nasadnúť do toho auta a odpratať sa niekam poriadne ďaleko, lebo neexistuje nič trápnejšie ako oslava šestnástych narodenín pod rodičovským dohľadom. Nuž ale náš tatko to nechápe – alebo chápe až príliš dobre a rozhodne sa strážiť svoju ratolesť pred nekontrolovateľnou intoxikáciou a možnou stratou panenstva. Možnou preto, že v šestnástich to už má holka zrejme dávno za sebou.

Tatino teda vystrojí party, privlečie repráky a dozoruje celú masívnu oslavu, až kým neposedný pes nespôsobí rozliatie nejakého nealka (lebo kde by sa na takej oslave vzal alkohol?), následne skrat, vyhodené poistky a z toho plynúce ticho a tmu. Dcérenka na tatka uprie zúfalý pohľad, lebo však diskrétna tma je to posledné, čo by na oslave chcela, a ocinko nezaváha – pristaví škodovicu, zasvieti reflektory a zo systému v aute pustí hudbu.

Asi už tušíte, ako bude znieť jediná otázka: Prečo doprdele skrátka neodpojí skratovaný kábel a nezapne tie poondené poistky???