Svinská hrádza

Spoloční známi sú skvelá vec, pretože neexistuje žiadna lepšia téma na ohováranie. Prednedávnom som sa takto stretol s jednou kamarátkou a medzi rečou prišla na pretras naša spoločná známa. Spomenul som, že som ju kdesi stretol, načo sa kamarátka opýtala: „A ako sa má?“ Neostalo mi odpovedať nič iné, len: „Neviem. Ja som ju nepočúval.“ Na spýtavý pohľad som vysvetlil: „Po troch minútach sa mi sklopil ušný bubienok a všetky jej slová svišťali bez zastavenia jedným uchom dnu, druhým von.“

Aby ste rozumeli: to nebol prejav neúcty voči dotyčnej známej. Totiž dotyčná známa je priam povestná tým, že absolútne nemá rečové stavidlá. Tá keď otvorí ústa, ocitnete sa v záplave slov. Čo je horšie, tá riava je síce výdatná, ale neskutočne plytká: ani jedna veta vo vás nezanechá stopu, informáciu by ste tam nenašli ani po dôkladnej analýze a zaujímavé to už nie je ani ako prírodný jav.

Nepýtajte sa ma, čo vlastne dotyčná takým množstvom hovorí, pretože to neviem. Pri kontakte s podobne urečnenou osobou u mňa zapracuje automatika – centrum premýšľania sa odpojí od zvukových vstupov a mozog sa nerušene venuje hĺbaniu o niečom úplne inom. Zároveň ostáva v činnosti takzvaný automatický odpovedač. Na základe tónu hlasu, prípadne kľúčových slov, vo vhodnom intervale vyjadruje súhlas, dokáže sa zasmiať, prípadne vyjadriť morálnu podporu alebo solidaritu.

„Ako to dokážeš?“ užasla kamarátka. „Ja ju vždy počúvam a hlava mi treští, lebo nezistím, čo chcela povedať.“ Pokrčil som plecami: „Je to súčasť pudu sebazáchovy. Ak chceš prežiť kontakt s podobne ukecanými entitami, musíš si to vypestovať, inak ti raz exploduje hlava ako v nejakom béčkovom horore.“ Kamarátka sľúbila, že sa bude snažiť, vzala na vedomie moju radu, aby si dávala pozor na výraz tváre (Nesmie byť neprítomný!) a s tým sme sa rozišli.

Neuplynuli ani tri dni, keď mi volala. „Síce som sa ešte nenaučila sklápať ušný bubienok, ale podarilo sa mi zahatať inú prietrž výrečnosti,“ hrdila sa. Ako vysvitlo, bola na návšteve u nejakej svojej kamarátky, ktorú nepoznám. Tá osoba je ale rovnako výrečná ako naša spoločná známa. Oproti nej má však aj jeden závažný handicap: obsesiu presným usporiadaním vecí.

Už ste sa s tým určite stretli. Postihnutý, ktorý sa inak prejavuje celkom normálne, musí mať určitým spôsobom usporiadané niektoré veci: kúpeľňová predložka, knihy, vankúše na pohovke, ozdôbky na poličkách. Urečnená hostiteľka mala práve takúto slabosť, ktorá sa jej stala osudnou. Kamarátka na to prišla úplne náhodou. Zaplavená rečami hostiteľky sa snažila nájsť nejaký predmet, na ktorý by zamerala pozornosť, a pristúpila k poličke posiatej rozličnými dekoratívnymi predmetmi.

V tej chvíli nastal zaujímavý jav: čím bližšie bola k poličke, tým sa prúd reči spomaľoval. Akonáhle si začala predmety prezerať, dovtedy súvislá reč sa začínala pretrhávať. A keď sa jedného vystaveného predmetu dotkla, nastalo ticho. Kamarátka, prekvapená touto náhlou zmenou, sa otočila. Hostiteľka pohľadom sledovala dotyčný predmet a až keď návštevníčka odstúpila od poličky, opäť sa jej zapol zvuk. Po chvíli roztržitej konverzácie pani domáca nevydržala, vyskočila, poopravila pozíciu vystaveného predmetu a až potom sa s úľavou rozrečnila ďalej.

„Bolo to úžasné. Zastala pred tou policou, akoby mi bránila čo len priblížiť sa k nej. Tak som začala skúmať obrazy na stene – a ona sa zase začala zakoktávať. Posunula som stoličku – a to jej nevadilo. Ani keď som sa pohrávala s ovládaním žalúzií. Skrátka – čo sa používalo, to ju nerozčuľovalo. Ale akonáhle som sa dostala na dosah k nejakej ozdobe, ktorú naaranžovala, bola schopná myslieť iba na to, aby som tým nepohla,“ opisovala mi zaujato.

„Nebola ti hanba zneužívať jej obsesiu?“ pokarhal som ju mentorsky.

„Vôbec nie,“ odvetila pokojne, „bavilo ma to. Nebolo to pasívne odolávanie záplave rečí, ale aktívna brzda. Škoda, že viacerí také nemajú,“ povzdychla si.

Tak to vidíte. Začalo to celkom nevinne, urečnenými spoluobčanmi, ktorých sa nedá zastaviť. A teraz si predstavte, že zrazu ten spôsob nájdete. Použijete ho v sebaobrane, nech by bol akokoľvek svinský?


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár