Tak je zase na chvíľu pokoj

Keby bol svet čo len trošku lepším miestom, niekedy teraz by som vyzrel z podzemného krytu (ktorý je zaprataný knihami, čo som nestihol prečítať a filmami, ktoré som nestihol vidieť) a neistým hláskom by som sa opýtal: „Už je bezpečné vyjsť?“

Dôvod mojej túžby schovať sa pred vonkajšími podnetmi je, myslím, úplne jasný: Valentín. Tento kontroverzný sviatok ma totiž značne zneisťuje.

Už len samotný fakt, že sa odvšadiaľ valia srdiečka najrôznejších veľkostí a vyrobené z najrozličnejšieho materiálu. Od plyšu cez čokoládu až po neóny. Ťažko prejdete po ulici bez toho, aby na vás nejaké nezaútočilo. Obchodníci sa nám totiž snažia vsugerovať, že najistejšie prejavíte svoju lásku milovanej osobe tým, že jej niektorý ten červený predmet kúpite.

Je vcelku dobré, že so mnou žije len môj pes. Oznámil som mu, že Valentín sa nebude nijako odlišovať od ostatných dní v roku. Radostne zavrtel chvostom a úplne bez seba šťastím, že sa mu takto venujem, začal skákať do jedenapolmetrovej výšky a snažil sa odhryznúť mi kus ruky.

Ostatní členovia rodiny, bezpečne vzdialení, odo mňa žiadne valentínske pozdravy nečakali, takže aj to som mal vybavené.

Prečo teda tá valentínofóbia? Kvôli kecom. Éter a najmä webový priestor zaplnili snáď milióny slov, spájajúce sa do viet a súvislejších celkov. Mali len tri témy.

V prvej skupine to boli cituplné vyznania mackom, kocúrikom, zajačikom, cicuškám, chrobáčikom a ďalším predstaviteľom fauny. Kvázi odborné články radili nešťastným ľuďom, ako čo najúspešnejšie prežiť alebo úplne odignorovať Valentína.

Čo ma však prekvapuje, azda najviac bolo úprimných priznaní, ako dotyčný pisateľ neznáša Valentína, že je to importovaný sviatok. V deväťdesiatich percentách dokonca jednohlasne odporúčajú, aby si ľudia prejavovali lásku každodenne, nie len 14. februára.

Je to nesmierne otravné. Kým som si našiel článok svojho obľúbeného blogera (silno veriaci a nesmierne hlúpučký chlapec, ktorý každým druhým článkom porušuje kódex blogera a nedokáže sformulovať jasnú myšlienku), musel som preskočiť snáď dve strany stanovísk k Valentínovi.

Táto príšerná lavína začala viac ako týždeň pred kritickým dátumom a kulminovala uplynulé dva dni. Pretože aj deň po sa ľudia zavzdušňovali rozhorčením nad vnucovaním prejavov lásky. Z niektorých silne cítiť, že dotyční si povedali: „Hm, tak čo by som dnes napísal na svoj blog? Aha, včera bol Valentín!“ A tak sa záplava protivalentíncov stáva skoro otravnejšou, než je virvar okolo samotného Valentína. Iba „skoro“, pretože odporné recyklované vinše si už našli cestu aj k sviatku zamilovaných.

Záplava pomaly ustupuje a na chvíľu bude pokoj. Skutočne iba na chvíľu. Pretože onedlho tu máme Veľkú noc a čoskoro ďalšie sviatky, ku ktorým sa bude vyjadrovať každý, koho názor nikoho nezaujíma.

A najodpornejšie je, že rovnako, ako na Valentína, budem sa vyjadrovať aj ja.

Už chápete, čo je dobré na podzemnom kryte?


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár