Prípad zmiznutej Agathy (2)

Agatha o svojom zmiznutí zanovito mlčala po celý život. Jej rodina, keď sa už k tomu musela vyjadriť, trvala na amnézii. Hoci je teda oficiálne vysvetlenie takéto, ako sme si povedali, má svoje medzery a teória o snahe zvýšiť si publicitu je deravá ako sito. Agathino tvrdenie, že sa na nič nepamätá, pretože sa zrazu len našla v Harrogate ako Teresa Neele, dáma z Južnej Afriky, uspokojivú odpoveď nedalo a inej sa svet nedočkal. Stránky novín plnili dohady a divoké teórie, ale faktov bolo pomenej. Tomuto problému čelila spoločnosť Warner Brothers, keď sa o Agathinom zmiznutí rozhodla nakrútiť film.

Záhada izby č. 411

Dva roky po Agathinej smrti sa začal pripravovať film o jej zmiznutí. Kvôli nedostatku faktov a možno aj fantázie, oslovili producenti jasnovidku – v tom čase populárnu Tamaru Rand. Tá pripravila skutočne nečakané divadlo: v tranze síce ani necekla o tom, ako a prečo Agatha vlastne zmizla, ale prišla s niečím ešte tajomnejším. Opísala hotel v Istanbule aj s menom a adresou. Tamara údajne nadviazala kontakt s Agathiným duchom a povedala, že pod podlahou v izbe číslo 411 je ukrytý kľúč k tajomstvu jej zmiznutia.

Nadšenie nemalo konca – do istanbulského hotela Pera Palas sa čoskoro rozbehli okrem členov štábu aj novinári z celého sveta. Tamara hľadačov navigovala prostredníctvom telefónu a obraz bol dokonca prenášaný cez satelit. Veľké haló dosiahlo maximum, keď kľúč skutočne našli. Doslovne. Pod lištou hneď pri dverách objavili zhrdzavený asi osem centimetrov dlhý kľúč.

Tamara vyhlásila, že kľúč patrí k stratenému denníku Agathy. Aby vedela určiť, kde sa denník nachádza, musela by kľúč držať v ruke. A tu nastal problém. Kľúč bol majetkom hotela a jeho vedenie sa ho nehodlalo vzdať zadarmo. Handrkovali sa s Warnermi a nikdy sa nedohodli. Kľúč uložili do hotelového sejfu a tam je doteraz. A hotel dodnes na Agathe dobre profituje. Informáciu o tajomnom kľúči nájdete na každej stránke cestovnej kancelárie, ktorá ponúka pobyt v tomto hoteli. Po Agathe je pomenovaná jedna z hál a bar nesie názov Orient Expres.

Práve Vraždu v Orient Exprese totiž Agatha napísala v izbe č. 411. V hoteli Pera Palas bola pomerne častým hosťom a štyristojedenástka bola jej pravidelnou izbou. Zhodou okolností, prvý raz ho navštívila práve po svojom zmiznutí. Záhada dostala nový rozmer, keď údajne v roku 1986 našli kľúč s číslom 411 na rovnakom mieste, ale v izbe 511…

Všetko má háčik

Akcia s Agathiným duchom je reálna, ale podozrivá. V prvom rade si treba uvedomiť, že hotel hostil v izbe číslo 411 nespočet hostí a okrem Tamarinho zjavenia neexistuje žiadne spojivo medzi ňou a kľúčikom spod lišty. Takisto nič nevieme o údajnom stratenom denníku, ktorý skutočne nemusel vôbec existovať. Nevraviac už o tom, prečo by kľúčik k nemu spisovateľka schovávala do izby tureckého hotela.

Ak by chcela svoje tajomstvo pochovať, kľúčik a denník by neschovávala, ale zničila. Ak chcela mať k nemu prístup iba ona, bolo by nezmyselné schovávať kľúčik do hotela v Istanbule. Agatha nebývala v Turecku až tak často, aby sa to dalo považovať za hladký prístup k opatrovanej relikvii.

Navyše – náhodou ho mohol objaviť ktokoľvek a hoci by mu bol nanič, mohol si ho pokojne vziať so sebou, alebo vyhodiť, a Agatha by ho už nikdy viac nevidela. Skutočne sa nemohla spoliehať na to, že sa včas dozvie, ak by sa izby napríklad išli rekonštruovať.

Treba dodať ešte jednu vec – jasnovidka Tamara Rand sa viac ako s prípadom Agathinho kľúča spomína pri neslávnej predpovedi atentátu na amerického prezidenta Ronalda Reagana. Tamara totiž predvídala, že na prezidenta zaútočí svetlovlasý muž s iniciálkami J. H. Stalo sa. Atentátnikom bol v roku 1981 John Hickley. Posadnutý vtedy začínajúcou herečkou Jodie Foster, chcel upútať jej pozornosť.

Tamarina predpoveď teda vyšla – ibaže išlo o podvod. Neskôr sa zistilo, že záznam jej veštby bol dodatočne upravený – predpoveď strihač vložil do záznamu neskôr, až po atentáte. Zúčastnení sa priznali, ale Tamara naďalej tvrdila, že skutočne atentát predvídala a pre kamery svoju víziu iba dodatočne predviedla. Nuž, k dôveryhodnosti jej to tak či tak rozhodne neprispieva.

Išlo teda aj v prípade Agathinho ducha o podvod? Tamara alebo jej komplic mohli o kľúči schovanom v hoteli vedieť, alebo ho dokonca sami pod lištu vložiť. Zatiaľ však musíme povedať: nevedno. Pochybnosti sú namieste. Okrem toho už vymenovaného – žeby Agatha, vzor racionality a typický obyvateľ triezveho dvadsiateho storočia, skončila ako duch?

Agathin zločin?

Archibald bol počas zmiznutia odhalený ako neverný manžel, ktorý si užíval s milenkou. Keďže Agatha havarovala s autom podozrivo blízko ich hniezdočka lásky, okrem podozrenia, že ju Archie zavraždil, sa zvažovala aj samovražda. Archie to však rozhodne odmietol – poznal svoju ženu a vedel, že samovražda k nej jednoducho nejde.

Zato novinárom tvrdil, že Agatha sa nie tak dávno zmienila o tom, že ak by sa jej zachcelo zmiznúť, dokázala by to bez väčšej námahy. Veľmi si tým nepomohol, keď si uvedomíme, že bol neustále podozrivý z toho, že slávnu spisovateľku zavraždil.

Ešte počas zmiznutia sa vynorili špekulácie, že Agatha sa chcela takto pomstiť manželovi za neveru a rozpad manželstva. Zafungovalo to dokonale – Archie bol znemožnený, verejnosť súcitila so zdrvenou a nešťastnou Agathou a odsudzovala záletného manžela. Túto teóriu, rovnako ako ostatné, sa nepodarilo nikdy potvrdiť či vyvrátiť. Dnes už nežije nikto z priamych účastníkov, ktorý by mohol rozprávať.

Vlastne – niekto predsa len áno. Judith Gardner, dcéra Agathinej takpovediac celoživotnej priateľky Nan Watts. Obe sa zoznámili v útlej mladosti a Naninho brata si vzala za muža Agathina staršia sestra Madge, takže sa napokon ocitli aj v príbuzenstve. Judith sa po rokoch rozhodla prehovoriť – a prekvapivo tvrdí, že teória o pomste bola skutočne pravdivá a Agatha celú situáciu narafičila. Čo sa teda podľa Judith na sklonku roku 1926 stalo?

Komplot, ktorý vypálil inak

Agatha bola teda na dne, zdrvená a bezmocná. V zúfalstve si spolu s Nan vymysleli zmiznutie. Nabúrané auto neďaleko Archieho víkendového pobytu, jednoznačne identifikovateľné, zdanie, že opustila auto v decembri bez kabáta, blízkosť jazera… Agatha úmyselne autom narazila, vystúpila a odišla. Vlakom z najbližšej stanice odcestovala k Nan. Druhý deň obe ženy strávili nákupmi, Nan v mene Agathy vybrala peniaze, ktoré skončili v jej opasku a spisovateľka vyrazila do kúpeľov.

Zámer bol jasný – podozrivé okolnosti sa mali jednoznačne obrátiť proti Archiemu, ktorý mal nasledujúce dni stráviť dusený podozrievavou políciou. Plán to bol rafinovaný a právne nepostihuteľný: Agatha predsa nepredstierala smrť, už od začiatku vedela, že to hodí na amnéziu. Neskrývala sa. V hoteli sa zapísala pod menom Neele – bolo to priezvisko Archibaldovej milenky Nancy…

S čím však nepočítal ani Agathin bystrý intelekt, bol záujem médií. V tom čase totiž celebrity, a už tobôž spisovatelia, neboli pod takým intenzívnym drobnohľadom novín. Agatha vôbec nečakala, že jej zmiznutie spôsobí takú búrku a stane sa témou číslo jedna na najbližšie dni. Vycúvať však už nemohla, ostávalo jej len dopomôcť k tomu, aby ju čo najskôr našli. Svoju rolu dokončila.

Agathe teda zámer vyšiel, no okrem Archieho potrestala za vymýšľanie aj seba, a to trestom pre ňu najhorším – neutíchajúcim záujmom a špekuláciami novinárov. Presne tým, čo nenávidela. Celý svet sa mohol dočítať o jej súkromnom živote a škandál zúril naplno. Niet sa čo čudovať, že v rodine a okolí následne nikto nesmel zmiznutie ani len spomenúť.

Ako to vlastne bolo?

Agathina dcéra Rosalind pred smrťou túto verziu prípadu odmietla a trvala na svojom, že išlo o amnéziu. Ťažko ju možno brať ako hodnoverného svedka. No je hodnoverná Judith? Ako dieťa ešte mladšie ako vtedy sedemročná Rosalind mohla byť priamym svedkom komplotu, pred ktorou si spiklenkyne nedávali pozor na jazyk. Mohla však mať aj skreslené spomienky a teórii o pomste mohla jednoducho veriť – musela jasne vidieť, v akom stave Agatha bola.

Agatha sa na zmiznutie pripravovala, to je pravdepodobné až isté. Chcela však naozaj spôsobiť horúce chvíľky Archiemu aj za cenu, že to zasiahne jej dcéru? Ako vieme, Agatha a jej dcéra mali dobrý, pevný a zdravý vzťah, no nebol taký vrúcny, ako je to bežné v súčasnosti. V dobe pestúnok a internátnych škôl nebolo ničím výnimočným aj niekoľkomesačné odlúčenie detí od rodičov. Zdá sa však, že ani jedna strana tým nijako zvlášť netrpela. Agatha nepočítajúca s mediálnou hystériou mohla oprávnene predpokladať, že rodina bude Rosalind chrániť a niekoľkodňové zmiznutie jej matky sa na nej nijako nepodpíše.

Ako to teda naozaj bolo? Má Judith pravdu a išlo o komplot? Existuje onen záhadný denník? Bola Tamara Rand podvodníčka? Nakoľko vážny bol Agathin duševný stav? Pochybnosti ostávajú. Vyriešiť bez akejkoľvek pochybnosti túto záhadu by dokázal azda len Hercule Poirot, aj to v súčinnosti so znalkyňou ľudských pováh, slečnou Marplovou. Ale ich stvoriteľka im túto prácu nezadala a bez nej už pravdu nenájdu…


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár