ReKlamný svet: Hudba v reklame

Základný modus operandi reklamy v ľubovoľnom médiu je predávkovať nešťastné obete podnetmi. Hoci sa môže zdať, že tvorcovia všetko úsilie smerujú do vizuálnej zložky, nikto z nich si nedovolí zanedbať zvukovú časť. Je to logické – reklama cielená na ostatné zmysly sa nedá tak masovo rozšíriť. Hlas reklamných hercov i samotného Hlasu zhora, všetky ruchy, všetky zvukové efekty – to všetko tvorcovia reklám dôkladne zvažujú, vyberajú, tvoria a pilujú do dokonalosti. A samozrejme, samotný hudobný sprievod. Niekedy ho sotva vnímate, ale to ešte neznamená, že by to bolo dôsledkom zanedbania zo strany tvorcov. Naopak.

No a niekedy je hudba hlavnou postavou.

Nenápadná a rafinovaná

Taká je asi väčšia časť reklamnej hudby. Nijako zvlášť ju nevnímate, ale ona je tam a jej úlohou je vo svojej cnostnej nenápadnosti posilňovať celkové vyznenie reklamného spotu. Veselá a bezstarostná, alebo dramatická ako k hororu. Často plynulo prechádza z jednej polohy do druhej.

Postup je takýto:

1. Vyskytne sa Problém. Orchester zo seba pudí zvuky na hranici disharmónie. Ak človek zavrie oči, odprisahal by, že sa za oknom zakráda psychopatický vrah, vlna tsunami alebo minister financií s návrhom na zvýšenie daní.

2. Problém sa vyrieši. Hudba sa okamžite zmení na čosi optimistické, svieže a podčiarkujúce zmenu nálady. Človek by sa od samotnej radosti najradšej pustil do tanca. Vlastne, osadenstvo reklamného sveta sa veľmi často do tanca aj pustí. Alebo sa aspoň rozbehne po zelenej lúke, a to aj v prípade že nejde o psov.

O niečo nápadnejšia je zvuková kulisa k idylickým scénkam – čo majú spoločné babičky hladkajúce vnúčikov po hlavičkách, mamičky žiariace pri pohľade na decká napchávajúce sa čokoládou a fialová krava, ktorá tú čokoládu zjavne produkuje? Nie, nejde o rovnaký živočíšny druh. Spoločnú majú zvukovú kulisu: orchester pidliká na sláčikových nástrojoch odušu, struny clivo ujúkajú a človeku sa až oči zarosia.

A keď budeš usilovne cvičiť, v dospelosti možno budeš nahrávať reklamy!

Identifikátor

Obludná zákernosť má mnoho podôb: rakovinové metastázy, pýr plazivý, KDH – a hudobné prezentácie značky. Značka totiž nie je iba rafinované logo, ale veľmi často má aj hudobný ekvivalent.

Po príklad netreba chodiť ďaleko. Deutsche Telekomu okrem nevoľnosť spôsobujúcej korporátnej farby stačí päť tónov, aby každý hneď vedel, že treba vziať nohy na plecia a neobzerať sa. Vo svojej prapodstate je to geniálne riešenie: značka sa tým odlíši od všetkého ostatného a ušetrí vzácny reklamný čas.

Nie každý je však taký efektívny. Namiesto toho sa spoliehajú na efektnosť. Značky si objednávajú vlastné hymny. Stačí povedať Coca-Cola alebo Milka a každý si hneď vybaví melódie, s ktorými sa spájajú. Áno, ja viem, že teraz vám bude aspoň jedna z nich kolovať v hlave najbližších pár hodín. Nemáte za čo. Sťažnosti adresujte autorom tých vlezlostí, ak ich nájdete. Väčšinou sú totiž dobre utajení. Vedia, prečo.

Ich návštevy by totiž mohli byť nepozvané, nečakané a najmä veľmi nepríjemné.

Produktový teror

Jednou z prvých lastovičiek hudobného teroru produktov bol začiatkom deväťdesiatych rokov jogurt Starfrucht. „Svieži, lahodný, jogurt ovocný“ jačala nejaká speváčka z reklamy, ktorá pozostávala len z veľkých detailov téglika, ktorý vzbudzoval dojem, že na jeho transport z obchodu by ste potrebovali prinajmenšom žeriav. V skutočnosti to bolo prťavé, že ste do toho načreli lyžičkou a bolo po jogurte. Dôležité však bolo, že reklama vzbudila dojem, akoby to bol nejaký gigant. Tomu sa prispôsobila aj rozjasaná pesnička, ktorá znela, ako keby ju hulákalo päťdesiat tisíc cvičencov na spartakiáde.

No a najmä bola blbá a vlezlá.

Blbosť a vtieravosť sú základnými charakteristikami akejkoľvek reklamnej pesničky. Spomeňte si na až doteraz neporazeného víťaza v tejto kategórii – znásilnené Roľničky v podaní Poštovej banky. Dlho sme si mysleli, že nič blbšie a dotieravejšie sa nedá vymyslieť – ale potom si nejaký úchyl v Slovak Telekome povedal, že adoptovať si Macarenu je dobrý nápad a už niekoľko mesiacov jej rôznymi (ale napospol idiotskými) textovými variantmi terorizuje pospolitý ľud. Skutočne, ak sa raz niekto prihlási k autorstvu toho nápadu, vyzbierame sa mu na slušivú rakvu. A na pohrebe mu pomstychtivo zahráme macarenu. Tridsaťkrát za sebou.

Blbosť a vlezlosť nie sú náhodou základnou muníciou reklamných teroristov. Vo svojej filozofii „násilie za každú cenu“ totiž chcú, aby sa ich hnusné výlučky usadili v hlavách obetí a fungovali podobne ako tie desivé parazity, ktoré nútia svoje obete nechať sa zožrať nejakým predátorom – aby zombifikovaní zákazníci bezmyšlienkovite kupovali produkty a služby, ktoré reklamní zlosyni propagujú.

Dobré skutky

Nie, nezbláznil som sa. Niekedy reklamní vydriduchovia urobia dobrý skutok. Nechtiac, som si tým istý. Hľadajú totiž nejakú uchu lahodiacu pesničku, ktorá by sa im hodila do krámu a aby bola lacná. Čiže žiadne popové hviezdy či nebodaj veľké hity. K slovu sa tak dostanú neznáme kapely, ktoré si takto privyrobia.

Nečakaným vedľajším efektom je, že z takejto pesničky sa napokon stane hit. A prosperujú z toho všetci – reklama je už pevne spojená s produktom a kapelu to môže vyniesť na výslnie popularity. Väčšinou ostane v kategórii one-hit-wonder, ale čo – peniaze nesmrdia…

Pridaj komentár