Ťažký život sovy

Cez deň sa žije, v noci spí. Aspoň tak sa to zaužívalo od čias, kedy možnosti svietenia v noci boli obmedzené. Svetlo nás dokonca pri spánku ruší. Celosvetový úzus nočného pokoja zabezpečuje, že si môžeme v noci radostne oddýchnuť a v tme a tichu načerpať spánkom sily do ďalšieho dňa. V praxi to však v niektorých prípadoch také jednoduché nie je. Niektorí ľudia si totiž s vlastným spánkom užijú nemalú oštaru len vďaka tomu, že sú sovy.

Cyklus bdenia a spánku sa u väčšiny populácie riadi štandardom. Približne štvrtina ľudí sú dokonca takzvané škovránky – večer chodia spať so sliepkami a ráno vyskočia z postele plní energie, ani budík by nepotrebovali. Samozrejme, že patrím k opačnému extrému. Ďalšia štvrtina ľudí sú totiž takzvané sovy. Ráno ich treba ťahať z postele žeriavom, naopak, večer ich tam dostanete len pod prísľubom, že sa v tej posteli celkom určite nebude spať.

Prečo je to zorganizované takto? Nevedno. Vedci po dlhých výskumoch zistili akurát to, že tento tzv. chronotyp nezávisí na prostredí, rase, sociálnych podmienkach ani ničom inom. Fyziologicky nepredstavuje žiaden problém – dotyčný má zdravý a normálny spánok. Problémy nastávajú až v prípade, keď ste extrémna sova a máte fungovať v dennej spoločnosti.

Takáto sova večer čiperne poletuje a spať sa jej zažiada až o tretej či štvrtej nad ránom. Normálne by mala teda spokojne vychrapkávať do poludnia, lenže ouha – v čase jej najspravodlivejšieho spánku sú pracovné procesy a otváracie hodiny úradov a obchodov v plnom prúde. Sove preto na štandardné fungovanie v spoločnosti ostáva minimum času. Pokiaľ je to sova samotárka, ani jej to príliš nevadí, lenže aj sova sa niečím musí živiť, treba pracovať a pokiaľ sa sove nepodarí nájsť si zamestnanie vyhovujúce jej biorytmu, má problém.

Budík vreští a sova sa neochotne preberá ako z narkózy. Jej telo protestuje – toto nie je čas na vstávanie. Sova padá z postele, a cestou k budíku (lebo sova je múdra a vie, že budík musí umiestniť mimo dosahu z postele) ponaráža aj do stien, ktoré nemá. Železne vytrénovaný nočný živočích poloautomaticky plní ranný program – uvariť si kávu, prebehnúť kúpeľňou, oblečie sa a vyrazí do práce.

Čerstvý vzduch a pohyb na chvíľu sovu preberú. Natlačí do seba raňajky, aj keď žalúdku sa to príliš nepáči – on má predsa hlbokú noc, tak čo ho otravujú prácou. Biorytmus sa oklamať nenechá – sova upadá do letargie, koncentrácia mizerná, pracovný výkon na úrovni reumatického Matuzalema. Deň plynie a sova sa pomaly rozbieha, až vpadne do svojho normálneho aktívneho rytmu. Ibaže to už je večer a od sovy už nikto nič nechce, všetci spomaľujú a chystajú sa na spánok.

Sova má problém – po celom dni je už aj unavená, ale vnútorné hodinky nad spánkom neuvažujú. Zbytočne si ľahne spať v slušnom čase – ak nie je baníkom v prvej línii, únava ju nepremôže. Naveľa-naveľa sa jej podarí zaspať, v jej prospech hrá tma, pretože bez svetla sa v tele uvoľňuje viac hormónu, ktorý zapríčiňuje ospalosť. Sova spí a vnútorné hodiny sú spokojné až do času, kedy začne vrešťať budík.

Znie to desivo, ale sovy majú ešte celkom šťastie. Niektorí ľudia majú spánkový režim načisto rozbombardovaný. Napríklad takí, ktorí nepodliehajú dvadsaťštyrihodinovému rytmu dňa. Každý deň sa ich vnútorne odobrený čas zaspávania posúva a posúva, spolu s ním sa samozrejme posúva aj vhodný čas prebúdzania. Ďalší zase majú spánok rozdelený – uprostred noci sa plne oddýchnutí preberajú, potom zase zaspia, ale cez deň si potrebujú pospať.

Ak netrpíte takýmito extrémami – buďte radi. A sledujte výsledok nevyhnutného experimentu, ktorý podstúpim. Ľudia totiž pri cestovaní cez viac časových pásiem dostanú do svojich vnútorných hodín poriadnu šupu a užívajú si pásmovú chorobu (jet lag). Takáto osoba je vnútorne zrazu úplne inde ako jej okolie. Výsledkom je ospalosť, nespavosť, dezorientácia, nevoľnosť a celá škála nepríjemných pocitov.

Práve takéto cestovanie ma čaká. Ako bude skutočne pravoverná sova reagovať v úplne inom časovom pásme? A najmä – keď odoznie jet lag, ako bude vyzerať môj biorytmus? Bude z toho úplná katastrofa, alebo sa preladím na nový čas a budem soviť naďalej?


Článok bol súčasťou pôvodných HyeNovín v rokoch 2005-2008

Pridaj komentár