Volebná rukoväť 4: Voliči

Doteraz sme sa venovali svinstvám a trikom, ktoré používajú politické strany, aby k urnám prilákali množstvo voličov a presvedčili ich, aby tam vhodili ten správny lístok s tými správnymi krúžkami. Ale vedia vôbec samotné strany, o koho priazeň sa uchádzajú? Majú prehľad, na koho strieľajú a či majú tú správnu muníciu?

Volič je na našom území osoba, ktorá dosiahla 18 rokov veku a nie je zbavená svojprávnosti. Aspoň legálne nie. Lebo teda niektorých by svojprávnosti určite zbaviť mali. Či už pre zarážajúco nízke IQ, alebo pre duševnú poruchu.

Pozoruhodné je, že práve na nich volené strany často poľujú. Niektoré ich argumenty totiž môžu zabrať jedine u človeka zúfalo blbého alebo u niekoho s veľmi svojráznym vnímaním reality.

Volič zapálený

Neradi si to pripúšťame, ale skutočne medzi nami existujú ľudia, ktorí volia z hlbokého presvedčenia, že práve nimi vybraní politici sú tí najlepší. Takýto volič pritom ani nemusí byť členom strany. Je však zapálený až hrôza. Najsmutnejšie je sledovať, keď tejto chorobe podliehajú ľudia, o ktorých sme si doteraz mysleli, že majú nadhľad a triezve uvažovanie.

 

Sami seba vidia ako superhrdinov. Ostatní si nahovárajú, že za tým je kontakt s mutagénnou látkou.
Sami seba vidia ako superhrdinov. Ostatní si nahovárajú, že za tým je kontakt s mutagénnou látkou.

Ale triezve uvažovanie je zapálenému voličovi na míle vzdialené. Identifikoval sa s politikmi či stranou a od tých čias je jeho vnímanie vysoko selektívne. Správy o tom, akých zbojstiev sa dopúšťajú jeho lieblingovia, presvištia jeho mozgom bez toho, aby zanechali nejakú stopu. Akoby neboli, prípadne, ak je to priveľký prúser, určite ide len o ohováranie neprajníkov až medzinárodné sprisahanie.

Zato každé pošmkynutie politického oponenta je vítaným sústom, o ktorom donekonečna hovorí, do úmoru tapetuje nástenky na facebooku, Twitteri a hocikam, kde sa niečo linkovať dá. Korení to jedovitými komentármi, ktoré by si inak vyhradil pre zločincov najťažšieho kalibru a zvrhlíkov, o ktorých sa píšu kriminologické a psychiatrické štúdie.

Zapálený volič nie je prístupný rozumnej debate a podvedome (alebo aj celkom zámerne) používa v debatách všetky triky, aby argumenty o prehnitosti milovaného kandidáta prebil argumentmi o prehnitosti všetkých ostatných. Volič zapálený je zdrojom smútku pre svoje okolie, lebo jeho fanatická príchylnosť ho vzďaľuje od rodiny, kamarátov aj známych, ktorí potichu rušia priateľstvá na facebooku a hrozia sa dňa, keď ho stretnú na ulici.

Ide skrátka o poľutovaniahodné bytosti, ale keďže sú veľmi aktívne otravné, nikto ich neľutuje. Prototypom zapáleného voliča boli babky-demokratky s ich orgastickým výkrikom „Mečiar je slovenský Boh!“ V novšej histórii sa zapálení voliči vynárali postupne, ako sa jednotlivé strany jedna za druhou diskreditovali, ale stále si nejakých voličov udržali.

Volič menšieho zla

Sú posledným štádiom pred znechuteným nevoličom. Politikov by najradšej zavreli do jednej miestnosti a nechali ich, nech sa medzi sebou požerú. Obľúbených politikov nemajú, len viac a menej neobľúbených. Vo volebných prieskumoch sa zvyčajne ocitajú medzi nerozhodnutými a nevoličmi.

Nastane deň volieb a potenciálny nevolič podľahne kombinovanému tlaku vlastného svedomia a predvolebnej kampane a s nevôľou sa odšuchtá do asignovanej volebnej miestnosti, obzerajúc sa, či ho niekto nevidí. Zahanbene odovzdá občiansky preukaz, vyzdvihne si obálku a uteká za plentu. Tam si zotrie pot z čela a najbližších desať minút nešťastne preberá lístky a zadržiava ruku, aby mu nezapichla pero do oka.

Napokon si horko-ťažko vyberie niečo, o čom si naivne myslí, že je to najmenšie zlo. So slzami v očiach zakrúžkuje kandidátov, ktorí mu pripadajú ako najmenší zmrdi, trasúcimi sa rukami vloží lístok do obálky, vytacká sa spoza plenty a po premožení posledných pochybností hodí do urny obálku, poprípade obsah žalúdka. Vzápätí uteká domov, dlho stojí pod sprchou a zúrivo sa snaží zmyť zo seba imaginárnu špinu. Potom rýchlo odstráni všetky zrkadlá, aby sa na seba nemusel dívať a poberie sa študovať plán mestskej kanalizácie, aby vedel, kade bude v najbližších týždňoch chodiť.

Správanie voliča menšieho zla je skrátka absolútne nepochopiteľné. Ide voliť ľudí, ktorých nechce, len preto, aby sa ku korytu nedostali ľudia, ktorých takisto nechce. Poukazuje to na výrazný masochizmus. Alebo ide o osobu, ktorá by bola zapáleným voličom, ale je príliš poctivá, aby ignorovala dôvody, prečo svojho vybraného politika nevoliť.

 

Alebo mu to nakázala madam Hilda.
Alebo mu to nakázala madam Hilda.

Voliči menšieho zla sa nájdu v SaS, ale vo veľkom sa grupujú v radoch SDKÚ-DS a na nich celkom nehanebne cieli otrasená strana. Bez poslednej štipky dôstojnosti všetci kňučia: „My vieme, že sme skorumpovaní hajzli, ale voľte nás aj tak, len aby tu nevládol Fico!“ A voliči, obrobení spredu aj zozadu, rezignovane nacupitajú do volebných miestností.

Volič sezónny

Doterajšie typy voliča mali jedno spoločné – politiku sledujú. Veľká časť obyvateľov však má iné problémy, politika ich nezaujíma, prípadne ich mozgová kapacita nestačí na viac ako fixovanie trasy z roboty cez krčmu a domov. Ich politické preferencie sú v podstate nijaké a o celom svete za hranicami svojho zorného poľa majú len hmlistú predstavu.

Ak sa nechá dotiahnuť k voľbám, zväčša je to preto, že je poctivý a slušný a má v sebe zakódované, že voliť jednoducho treba. Výber je však preňho ťažký. Síce eviduje nejakých tých politikov, ale zväčša by mal problém všetkých správne zaradiť k príslušnej strane. O jeho výbere preto rozhoduje skôr náhoda.

V kampani, správach či politickej debate zachytí nejaké slovné spojenie, s ktorým sa stotožňuje a povie si, že jeho autora bude voliť. Vo volebnej miestnosti ho potom horko-ťažko nájde medzi toľkými lístkami, obálku vhodí do urny a vyrovnaný odíde domov, potichu presvedčený, že aj tak „tí hore“ sa naňho vykašlú. Ale keby tých Cigánov naozaj vystrieľali, dobre by bolo, povzdychne si a poďho naspäť domov, teda cez krčmu. Najviac hlasov od tejto skupiny teda logicky dostávajú SNS a Smer.

Existuje však aj ďalší typ sezónneho voliča, a to je volič verný. Volí stále tú istú stranu, aj keď by mal asi ťažkosti vysvetliť, že prečo vlastne. Na rozdiel od zapáleného voliča nemá prehnaný citový vzťah k predstaviteľom onej strany. Ale jednoducho ich volí, lebo však koho iného by volil? Obvykle mu voľbu nadiktuje rodinný príslušník alebo ktosi iný. Veď v kostole pán farár povedali…

 

Dajte mi občiansky a ja pôjdem zodpovedne voliť!
Dajte mi občiansky a ja pôjdem zodpovedne voliť!

Áno, volič KDH je typickým predstaviteľom voliča sezónneho verného. Aj Smer má medzi nimi svojich skalných.

Nevolič

Niektorí ľudia v deň volieb skrátka nevolia. Nejdú nikam. Kašlú na všetko. Dôvody sú v podstate dva: jeden reprezentuje nevolič znechutený, ktorého jeho doterajšie voľby vyšli draho. Ľudia, ktorých kedysi volil, mu dnes nestoja ani za odpľutie. Rovnako, ako ani ostatní kandidáti. Nevolič pred príchodom do tohto štádia rozmýšľal, komu by dal svoj hlas, ale keďže mu chýba masochizmus voliča menšieho zla, napokon sa na to vykašle a nenechá si kaziť sobotu.

Táto kategória vzbudzuje u politikov najväčšie obavy, lebo ich máta, že sú to ich bývalí voliči, ktorí sa tentoraz nebudú k voľbám unúvať a strana sa ocitne bližšie k smetisku dejín. Preto vo veľkom mobilizujú voličov strany aj navonok nezávislé organizácie typu cirkev či odbory. Len nech elektorát pekne príde tam, kam má. Možno si zo zvyku vyberie tú ich stranu. Politici by dušu zapredali za každý hlas.

Aj vlastnú babičku, keby ju neminuli už v predchádzajúcich voľbách.
Aj vlastnú babičku, keby ju neminuli už v predchádzajúcich voľbách.

Ale nevoliči ten boj vyhrajú, pretože na najbližšie štyri roky (prípadne menej, všakáno) môžu spokojne hovoriť: „Ja som ich nevolil!“

Ďalšou podkategóriou je nevolič nevnímavý. Títo ľudia nevolia zo zásady, pretože sa v tom nevyznajú, je im to jedno a keby ho aj na kolenách prosili, pojem „občianska povinnosť“ je mu vzdialený. Väčšinou má pocit, že jeho hlas aj tak nič nezmení, a keby aj niečo zmeniť mohol, i tak by nevedel, za koho hlasovať. Nevolič nevnímavý nemá ani poňatia, kto je predsedom vlády a ako sa líši od prezidenta. Politici mu splývajú do masy tárajov, ktorí sú ďaleko a nemajú naňho žiaden vplyv. V blaženej nevedomosti si žije ďalej a keď má čo len trochu šťastia v živote, zotrvá tak do smrti.

Nanešťastie táto kategória je veľmi nebezpečná, pretože sa z nej najľahšie regrutuje vskutku odporná sorta voličov:

Volič oportunistický

Niektorí prešibaní ľudia nemajú vzťah k politike, ale napodiv veľmi láskyplný vzťah k peniazom alebo iným materiálnym statkom. Inak tieto dve príchylnosti idú ruka v ruke, ale volič oportunistický má politiku na háku. Hlasovať je však ochotný aj v tom najväčšom nečase. Zaujíma ho iba jediné: čo za to.

Každá strana brnká na túto strunu, keď na mítingoch rozdáva balóniky, perá, kalendáre, samolepky, papučky alebo skrátka čokoľvek, čo psychopatickým reklamným agentúram pripadne ako vhodný darček.

Ale volič oportunistický čaká viac. Nanajvýš ak ofrfle, že Most mal lepší guláš, zato Smer dával lepšie prezenty. Ale volič čaká na iné. Na neznámych pánov, ktorí pristavia k osade autobus, zamávajú zväzkom bankoviek a sľúbia, že každý, kto sa odvezie a zahlasuje v súlade s inštrukciami, dostane jeden list z toho magického vejára.

A to je tá správna reč pre voliča oportunistického. Nasadne, zahlasuje, skasíruje bankovku, po volebnom akte sa pôjde pochváliť do krčmy, kde vzápätí aj onu bankovku nechá…

Volič recesista

Volebný cirkus považuje za cirkus. V sčítaní ľudu sa prihlásil rádu Jedi. V predchádzajúcich voľbách vhodil do urny kandidátku Paliho kapurkovej. O týždeň bude s radosťou voliť Noru Mojsejovú. Na ceste radostne potkne babičku krívajúcu do volebnej miestnosti a bude sa zabávať, ako nádherne sa rozčapila na zemi.

Je krajne nepravdepodobné, že sa dostane aj k ďalším voľbám, lebo nabetón ho niekto medzitým zabije.

 


 

Nenašli ste sa v tomto zozname? To nevadí. Málokto sa v ňom nájde. Otázka, kto teda vlastne na Slovensku volí, je tým pádom pasovaná na úplne nevyriešiteľnú záhadu.

1 thought on “Volebná rukoväť 4: Voliči

Pridaj komentár